Naše hory logo


Naša anketa

Mali by sa podľa Vás Tatry otvoriť viac turistom?




Poll plugin by MMG

Na rovinu


(V posledných mesiacoch sme postupne uverejnili túto sériu článkov, ktoré približujú vývoj situácie a vzťahov medzi tzv. Dohodou, štátnymi úradmi a aj vzťahy medzi predsedami klubov.)


Obsah:

 
 
Mená a skratky:
Peter Perhala , predseda KST (Klub slovenských turistov), do r. 2014
Marek Heinrich, JUDr. podpredseda KST, do r. 2014
Igor Koller, Ing. predseda a sekretár SHS JAMES (Slovenský horolezecký spolok JAMES)
Vladimír Linek, Ing. člen výkonného výboru, SHS JAMES, ved. redaktor časopisu Horolezec-Jamesák
Juraj Hlatký, RNDr. CSc. predseda SCK (Slovenský cykloklub)
Jozef Zábojník, Ing. prezident SVTS (Slovenský vysokohorský turistický spolok)

Pavol Majko, Ing. riaditeľ Správy TANAPu (TAtranský NÁrodný Park, ochrana prírody)
Slavomír Celer, Ing. vedúci odboru chránených častí prírody, Správa TANAPu
Pavol Lenko, Ing. vedúci zoológ, Správa TANAPu
Marián Šturcel, Ing. námestník riaditeľa pre verejnoprospešnú činnosť, ŠL TANAPu (Štátne lesy TANAPu)
Jozef Janiga, Ing., plk. riaditeľ HZS (Horská záchranná služba), horský vodca
Igor Trgiňa, Mgr. prezident NAHVSR (Národná asociácia horských vodcov Slovenskej republiky), člen HZS
„Tanapáci“ označenie pre zástupcov Správy TANAPu a Štátnych lesov TANAPu
„Turisti a spol.“ (spoločný názov pre turistiku, vysokohorskú turistiku, horolezectvo a skialpinizmus)

Na rovinu 

Zrušenie zákazov v Tatrách? Čo pre to robia a ako postupujú šéfovia klubov...? Prečo nedržíte s nimi? Ako sa to celé zomlelo? Tieto a ďalšie otázky sa opakovane objavujú. Je ich dosť a je okolo toho veľa špekulácií, vzájomného obviňovania, atď. Skrátka veci si treba bližšie vyjasniť a aj upratať na vlastnom dvore. Viniť z neúspechu tzv. Dohody horských vodcov a Tanapákov je nezmyselná výhovorka. Chyba je na našej strane. Navyše časť ľudí stále očakáva pokrok v tejto veci od predsedov klubov, čo je ozaj nepochopiteľné po skúsenostiach, ktoré s nimi máme. Tiež nie je pravda, že niekoho kryjem, keď som sa k niektorým veciam nevyjadril podľa istých očakávaní.

Poďme sa pozrieť najprv na informácie, lebo táto časť sa jednoducho nedá obísť. Všetci vieme, že múdry človek sa radšej priamo pýta k veci, hlupák verí všetkému, čo počuje. Veľmi dobre to zhodnotil človek, ktorý má široké skúsenosti v oblasti médií a informácií: „Internetu a médiám predsa nemôžem veriť. Máme svoj rozum, skúsenosti a úsudok. Ani čo píšu o udalostiach, ani o ľuďoch. Ide im o presadenie ich názoru, ponúkajú nám len informácie, ktoré sa im hodia. Ešte horšie je to, ak sa rozprávaš s ľuďmi o udalostiach a osobitne ľuďoch. Veci a súvislosti nepoznajú, ale rozširujú všakovaké nepravdy. O ľuďoch sa žiadne referencie nedajú brať do úvahy. Musíš človeka stretnúť osobne a až potom si urobiť vlastný názor. Ľudia sa tu snažia jeden druhého často pošpiniť, neraz doslova zničiť. Pri priamej konfrontácií zistíš, že nič nevedia. Len niečo, niekde počuli. Títo duševní smetiari, ktorí zbierajú kde-aký odpad, ho nevedia zhodnotiť a roznášajú to ďalej. Skrývajú sa potom za frázy ako „niet dymu bez ohňa“ či „bez vetra sa ani lístok nepohne“. Len nech skúsia zatriasť stromom a pozrieť na listy v bezvetrí. Ešte vec uzavrú s „ale to len tak, medzi nami...nikomu to nehovorte“. Slovensko je utopené v dyme.“

Teda k veci a otvorene. Je treba pochopiť, že klamstvá a výhovorky nás nikam nedostanú. Použité názory ľudí nemusia byť v zhode s našim (mojim) názorom. Niektoré sú opačné. A ešte: to je len tak, medzi nami, nikomu to nehovorte!

Pozvaním z KST k spolupráci s najväčšími klubmi sme boli poctení, no zároveň sme necítili, že medzi nich celkom patríme. Najprv sme váhali, či vôbec do toho ísť. Nakoniec sme len malá skupina nadšencov, nie aktívny klub. Záujem podieľať sa na slobodnom pohybe v Tatrách sme ale mali, ak by naša účasť pomohla docieliť lepšie podmienky, čo aj len drobným percentom. Otvorene sme to predsedom povedali. Naša účasť bola zároveň aj odpoveď Tanapákom a horským vodcom na ich podraz, ktorý urobili ľuďom a nám, keď neprišli na dohodnuté verejné stretnutie v Poprade (vodcovia ale poslali svojich špicľov, aby zistili, čo a ako). Navyše niektorí Tanapáci vyhlásili, že sme prekrútili ich vyjadrenia v rozhovoroch, ktoré sme uverejnili na web stránke. To je samozrejme lož – svoje rozhovory nám každý z nich písomne autorizoval a vzhľadom na záznam sa dá obsah ľahko overiť. Tu asi dúfali, že keď nás takto pošpinia rýchlo skončíme – proste dym bez ohňa. Výsledkom bol pravý opak – posunulo nás to medzi kluby.

 

Prvé stretnutie ↑

Zo stretnutia v Maníne sme si odnášali dobrý dojem, čo vyplynulo z nasledovného:

1. Všetci predsedovia vyjadrili eminentný záujem o riešenie problému zákazov a obmedzení. Ich predstava bola výrazne širšia ako naša, tu išlo nielen o TANAP, ale o celé Slovensko.
2. Prioritou bolo dosiahnuť zmeny v centre horskej turistiky (Vysokých Tatrách) a to do konca r. 2013. Podľa J. Hlatkého (predseda SCK), ktorý jediný mal skúsenosti a dobré výsledky pri presadzovaní zmien a poznal aj celý systém schvaľovania, to bolo úplne reálne.
3. V prípade neochoty Tanapákov pôjdeme cestou petície. To bol dôležitý bod stretnutia. Ukázal rozhodnosť klubov presadiť tento zámer. Petíciu všetci chápeme ako prirodzený spôsob ako upozorniť na chyby a presadiť pozitívny verejný záujem.
Predsedovia ponúkli nasledovné konkrétne čísla pre prípad petície:
KST (P. Perhala):    17 000 podpisov
JAMES (I. Koller):     4 000
SCK (J. Hlatký):        2 000
SVTS(J. Zábojník):    1 500 (pri počte členov cca 340)

Teda celkovo asi 25 000 podpisov na úvod, kým sa pripoja ďalší. Toto je dôležité si zapamätať – neskôr to zohrá kľúčovú úlohu vo vývoji vzťahoch medzi predsedami klubov.

Niektoré veci nás však aj zaskočili. Napr. žiaden klub nemal jasnú predstavu, čo chce vlastne dosiahnuť (len SCK a OINH predložili konkrétny návrh, KST a SHS JAMES mali čiastkové požiadavky, SVTS nič). Vyhlásenia predsedov, že tu ide napr. „o historickú udalosť v spolupráci medzi klubmi... atď.“ sme nechápali. Veď tu išlo len o prvé stretnutie – nebol tu žiadny výsledok! Ich vyjadreniam často chýbala presvedčivosť, že veria tomu čo hovoria a nikto tu nevyzeral ako osobnosť, autorita. Pýtali sme sa, čo sme takto naozaj schopní presadiť?

Odteraz šli veci dolu kopcom.


Dohoda a návrh zmien

Komunikácia, ako základ spolupráce, bola nefunkčná. Pre vysvetlenie napr.: dohodli sme sa, že do 48 hodín bude každý reagovať na správy (email). V skutočnosti to boli 1-2 týždne (!) a neraz aj 3-4 týždne (I. Koller). A správy boli často bez použiteľného obsahu. Veci viazli, termíny a záväzky (aj písomné) viacerí nerešpektovali. Neustále sa na niekoho alebo niečo čakalo. Na otázku „a kde je tu chlapské slovo?“ sa pýtam „a kde je tu nejaký chlap?“ Plnenie zámeru, či skôr dohodnúť sa na niečom základnom, šlo ťažkopádne. Chýbali tu základné predpoklady: záujem, zodpovednosť, kompetentnosť, nápady a schopnosť viesť otvorenú diskusiu. Očakávať vzájomnú úctu, nadhľad a sebareflexiu pri vlastných chybách a, nebodaj, humor, ktoré by nepochybne zlepšili spoluprácu, sú tu bez šance. Spomínate na skvelú knihu plnú humoru „Smiech na lane“ od Ivana Baja? Tak to zabudnite. Problémy sme čakali, ale toto nás zaskočilo. My, z Našich hôr, sme prišli z praktického, cieleného prístupu, bez osobných útokov a manipulácie, do tohto chaosu a hmly. To platí pre predsedov z klubov turistov a spol. (KST, SHS JAMES, SVTS). Na druhej strane bol J. Hlatký (SCK) a V. Linek (SHS JAMES), s ktorými bola spolupráca dobrá. Že by vás „z toho porazilo“? Časom sme aj my neboli od toho ďaleko.

Zásadný rozdiel sa ukázal medzi záujmom klubov a širokej verejnosti a chabým prístupom a neschopnosťou predsedov niečo pre to urobiť. Kľúčový problém sa ukázal v osobe I. Kollera (predseda SHS JAMES). Miesto vecného riešenia problémov a budovania tímovej spolupráce, sa svojim konfliktným prístupom zaslúžil o rozbitie tzv. Dohody a nakoniec vyrobil škandál, ktorý asi nemá v histórií klubov obdobu. Iste vás napadne, že človeku, ktorý má toxický a deštrukčný vplyv na spoluprácu, netreba dovoliť použiť tento spôsob alebo najlepšie s ním rovno ukončiť spoluprácu, lebo to sa už nezmení. Tu sa to ale nedalo uplatniť. Nakoľko sa snažil všetko ovplyvniť, nemožno sa mu ďalej v texte temer nikde vyhnúť.

Dohoda o spolupráci (viac TU), ako prvý krok, bola slabá. Chýbali konkrétne ciele, nikoho k ničomu nezaväzovala. Niektoré, prv dohodnuté, veci boli úplne vynechané z textu (ústredný problém TANAPu – zrušenie zákazov, petícia, atď.). Až po našej žiadosti sme sa začali zaoberať TANAPom .

Spoločný zámer, zoznam zmien vo Vysokých Tatrách, bol základ pre stretnutie s Tanapákmi (viac TU). Počiatočné nadšenie a netrpezlivosť ako zoznam požiadaviek hrdo zavesia predsedovia na svoje web stránky vystriedalo prázdno – nič nezverejnili! Len OINH. A predsedovia nič nevysvetlili. A máme PROBLÉM!


Stretnutie na Správe TANAPu  (júl 2013) ↑

Konečne sa ideme stretnúť s vedením Správy TANAPu a ŠL TANAPu. Bol to prvý kľúčový moment pre posun našej veci. Doteraz to bola len príprava.

Predtým došlo k viacerým nepríjemným veciam až sa Dohoda ocitla v januári 2013 na pokraji rozpadu. V pozadí bol najmä I. Koller, ktorí to tu už takmer celé rozbil. Pred stretnutím sa snažil napr. OINH úplne vytlačiť zo spolupráce (vzťahy aj písomne označil ako 4:1, teda 4 kluby a 1 iniciatíva.) Potvrdil, čo sme počuli už skôr, že u neho tu nemáme čo robiť. Pri názore verejnosti, že iniciatíva Naše hory urobila pre osvetu a nápravu stavu vo V. Tatrách viac ako doteraz všetky kluby dohromady a napr. sledovanosť (štatistika) našej web stránky pri vložení článku vyletí k nebu, zatiaľ čo KST, JAMES, a SVTS sa plazia pravidelne na úrovni ďateliny – čo tu dodať? Netreba osobitne pripomínať ich osobné vyjadrenia, že bez nás by medzi klubmi nebola žiadna spolupráca a napr. že v nás ľudia vidia šťuku medzi kaprami, alebo Dávida medzi Goliášmi a pod. tiež o niečom vypovedá, aj keď hlavu si z toho zas nerobíme. (Nakoniec vo Vysokých Tatrách sme doteraz nezískali ani meter navyše.)

V danej situácií chceli už šéfovia potom riešiť veci každý sám za seba. Neexistoval tu žiadny spoločný prístup. Už prvý pohľad na predsedov napovie, že to medzi nimi proste nehrá. Bol som len rád, že nás nečaká nič na spôsob „když se u nás chlapi poperou, tak jenom nožem, anebo sekerou...“. Títo by ušli s krikom od strachu aj pred niekým s plastovou vidličkou z bufetu. Spoľahnite sa.

Za KST je tu len M. Heinrich (podpredseda). P. Perhala, ako predseda KST neprišiel, hoci jeho účasť bola samozrejmá. Extra problém je teraz J. Zábojník s názorom cit. „chcem všetko, nemám sa tu s kým o čom baviť“. Spolu s J. Hlatkým máme obavy, čo bude, keď sa ozaj takto zasekne. Nevyzeralo to, že sa dohodneme. S V. Linekom prehodíme pár slov, že pôjdeme na kompromis, ale ak nám podhodia svoj starý návrh, tak to neberieme. Stretnutie sme odhadovali tak na tri hodiny.

Prišli sme tam a uvideli nášho nepriateľa. Nás.

Pri oválnom stole na Správe TANAPu sedeli predsedovia Dohody priamo oproti Tanapákom. Najprv mali byť úvodné prejavy k situácií v TANAPe (plán predsedov), tak som rátal, že sa zapojím neskôr, keď budeme jednať konkrétne o návrhu a vzal som si na starosť poznámky. Dnes aj z tohto dôvodu môžem opísať situáciu podrobne. (Text písaný týmto písmom sú moje postrehy, pocity a drobné informácie.)

Hneď na úvod stretnutia nám P. Majko (riaditeľ Správy TANAPu), povedal, že má na nás tak 1-1,5 hodiny a že musí odísť. (Uf! Ešte ani nesedíme a už sa s nami lúči?)

Pavol Majko (PM) sedí za vrchstolom, pozerá priamo na predsedov pred sebou, a vraví: „Návrh, ktorý ste nám poslali sme zatiaľ nečítali. Nebol na to čas.“
Po týchto slovách nastala pauza. Pozerá a čaká na našu reakciu.
Predsedovia klubov: Ticho. Žiadna reakcia. Nič.
(Človeka napadne: Bullshit, soudruhu!, všetci, Fšeci! ste to samozrejme čítali a po doručení ste to okamžite rozprášili všade po Tatrách ostatným Tanapákom plus vodcovia - HZS a ďalej! Máte s tým ale asi problém, neviete ako na to. Skúšate ako ďaleko nás môžete tlačiť? Načo nás tu k sebe ale vlastne pozval? Prišli tu predsedovia klubov z celého Slovenska! Neuveriteľné! Nehorázne! Bezočivé! No keď takto, tak tu niet čo robiť. Balíme. Zatváram notebook a otáčam sa na našich predsedov. Nikto sa ale nehýbe. Žiadna reakcia. Žiaden protest. Ani slovo. Nič! Hmm, tak tomu už vôbec nerozumiem. Čo tu chcú ešte robiť? Čo to má znamenať? Akú pozíciu si chceme takto vybudovať? Nechápem.)

PM (po pauze): „Mali sme málo času a tak sme sa ... atď.“ Hovorí krátko. Je zjavne v rozpakoch, že nikto neprotestoval nad tou jeho nehoráznosťou a začína sa aspoň krátko ospravedlňovať. Je to ale v podstate bez dôvodu na našu (ne)reakciu.
Predsedovia klubov: Nič. Ticho.

PM: „Musím povedať, že by som najradšej zatvoril celý TANAP a kvôli prírode tam nepustil nikoho.“
Predsedovia klubov: Nič. Ticho.
(To sa mi snáď zdá! Čo to tu táraš?! Ty nám tu ideš rozprávať o ochrane prírody v TANAPe! A teraz!, keď tu za rohom buldozéry, bagre, pilčíci a traktory masívne likvidujete les, kosodrevinu a tie vaše endemity! A nad tým pravidelne lietajú nákladné helikoptéry! Čo teda Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica? Piate (5.) ochranné pásmo! Najvyšší stupeň ochrany prírody! A čo tie veľkopánske reči v médiách, že by si tam najradšej pustil každého, kto má občiansky preukaz!? Neskôr ma napadlo: mali sme okamžite odísť a stretnúť sa inokedy a to priamo medzi buldozérmi a bagrami. Postojačky. A keby chceli sedieť, môžu si doniesť tie svoje poľovnícke stoličky.) Avšak teraz my všetci – nikto, nič. Mlčíme. Ako schnúci betón! (Už ani neviem kto ma viac prekvapuje, či Majko s tými jeho nehoráznosťami, alebo skupina našich „hláv“.)

PM ale pokračuje bez zaváhania: „Tú vašu žiadosť by sme ani nemali prijať, nie je na hlavičkovom papieri KST a atď.“
Predsedovia klubov: Nič. Ticho.
Mne už ale stačilo: „To myslíte vážne? Pán riaditeľ, to nám ozaj chcete povedať, že neprijímate list z KST kvôli typu papiera? Má byť toto dôvod, že sa návrhom nebudete zaoberať?...atď.“ sypem zo seba. P. Majko sa prekvapene otočí, že odkiaľ ten zvuk ide. Celý čas pozerá na predsedov, ale odtiaľ opäť nič. (Sedím na kraji vpravo.) Prekvapene na mňa pozerá. Bez slov. Teraz mlčí on. Ale!, ako na povel sa zdvihnú S. Celer a P. Lenko a vyťahujú pripravenú knihu prijatej pošty, ktorá je už aj otvorená na mieste (!), kde je zaevidovaný náš návrh. Ukazujú mi ju cez stôl, sedia oproti mne. Kniha potom putuje okolo stola aby sa presvedčili sami aj ostatní šéfovia. Pozerajú do knihy. Mlčia. Opäť nič. Nikto sa nad nehoráznosťou riaditeľa TANAPu nepozastaví. Nikto sa nepridá. Aj M. Heinrich, ktorý je pravidelným autorom zmätkov, tu ale skôr kiksu, je ticho. (Mám dojem, že ostatní Tanapáci sa tak trochu aj hanbia za svojho šéfa, alebo sú len vedľa z toho nášho zadubeného mlčania. Okrem mňa nikto ani vzdych. Iste čakali iné.)

PM sa po chvíli vracia k výhovorke, ako keby reagoval opäť na našu (ne)reakciu a chcel niečo vysvetľovať: „Časovo to nestíhame, máme veľa roboty...“ a začne nariekať nad prepracovanosťou a ďalej „...som si vedomý, že podľa zákona sme už mali odpovedať do 30 dní, teda pred 2 týždňami, ale nebolo času, ľudia sú preč, viete dovolenky... atď, atď.“ Počúvame výhovorky a náreky, pre ktoré ale práve tento zákon zaviedli, aby sa nikto nemohol takto vykrúcať.
Zrazu si slovo berie I.Koller (trochu mám obavy, ale dúfam, že sa debata konečne otvorí a zráta mu tieto nehoráznosti a bezočivosť): „Ale samozrejme, pán riaditeľ, že to chápeme. To je jasné, veď každý z nás má spustu práce (len nikto nevie, čo Koller v JAMESE vlastne naozaj robí) a na nič niet poriadne čas...atď... (narieka ako Majkova ozvena) ...to len podaktorí tomu nerozumejú...“ A menuje mňa. Som označený za blba, ktorý nič nechápe. (Děkuji vám za táto milá a vzácna slova, soudruhu Kollere. Na zlomok sekundy mám chuť mu to v hlave zrovnať. Ale je ďaleko. Nedočiahnem. Hneď ma to ale prejde, vidím to cez zväčšovacie sklo. O nič nejde, len si tu lieči mindráky.) Jemu to ale nedochádza. Pokračuje ďalej a miesto toho, aby zosypal spravodlivý hnev na nehoráznosť riaditeľa Správy TANAPu, tak ho ešte aj ospravedlňuje. Zjavne je dezorientovaný a nevie "za koho vlastne kope“. Tým podráža všetkých. Načo sme tu vlastne prišli a ako vôbec môžeme čakať,  že by náš návrh vôbec niekto mohol čítať? Vôbec mu nedochádza, aký prúser nám tu vyrobil. Ostatní mlčia. Teraz už všetci vyzeráme ako úplní hlupáci! A on nás ešte poučuje ako máme komunikovať! (Neuveriteľné! Podaktorí si sami aj na dereš ľahnú a ukážu „panstvu“, kde ich ma biť, aby ich to čo najviac bolelo a "panstvo" sa neunavilo.)

PM ale na túto nahrávku nereaguje. (Hmm?, žeby čert s bielym chvostom? Alebo si spomenul na rodičovské..., že zrada je odporná a podliakmi sa pohŕda?)
Vzápätí sa otáča priamo na šéfa JAMESu: „Nedávno som čítal štúdiu, kde Poliaci zistili, že na stene, kde liezli horolezci rastie menej machu ako na vedľajšej, nedotknutej ...“ Má to vopred pripravené a strieľa to I.Kollerovi rovno medzi oči. Nikto iný ho nezaujíma. Čistý BLUD!, ale aj príležitosť pre šéfa horolezcov na perfektnú odplatu! Šanca ako delo! (Paráda! Toto si predsa nikto nenechá ujsť, aby to Majkovi za tú celú jeho príšernosť, čo tu servíruje, sakramentsky zrátal.) Skončí a čaká na reakciu.
Všetci, obe strany, Tanapáci aj my, pozeráme na I.Kollera. Je ticho. Premýšľa. Odpoveď šéfa horolezcov je v nasledujúcom riadku:
"...                                                                          ... “
To je všetko, čo predseda SHS JAMES povedal. Vidíte dobre – nič. Ani tie úvodzovky.
Pozeráme na neho. Neuveriteľné. Najmä, keď vraví cit. „čo mi kto tu už bude čo rozprávať, však ja sám viem najlepšie čo a ako“. Hľadí uprene na Majka. Potom kamsi za neho. Na stenu. Rozjíma. Všetci sme ticho. Čakáme. Čas zastal a... ...nič. (Akí by boli Jamesáci asi teraz hrdí na svojho predsedu? A jeho rodičia, či manželka, ktorú často spomína?)

Čakáme, že sa teraz P. Majko rozbehne a začne sekať do turistov, skialpinistov a pod. To mu už ale, aspoň u mňa, tak ľahko neprejde. Schyľuje sa k hádke. Ale? Nič. Nepokračuje. Slovo dáva M.Šturcelovi. Celá debata sa už otáča, uvoľňuje. Tanapáci už vedia, že najhoršie majú za sebou. Prevalcovali nás. Už sú kľudní. ŠL TANAPu sú nakoniec aj otvorení väčšiemu sprístupneniu TANAPu. Ale ďalej už len strácame čas. Všetko ostatné je prázdne, bezduché. Veď vlastne ako doteraz, len bez napätia a akéhokoľvek očakávania. Pre doplnenie – J. Zábojník nepovie za prvú hodinu ani slovo. To jeho „s Tanapákmi sa nemám o čom baviť“ nadobúda teraz úplne iný zmysel. 

Vec má ale ešte dohru. O dva týždne neskôr stretávam šéfa horolezcov na oslavách KST. Pri rôznych neplodných rečiach začína opäť niekoho kritizovať, tak mu pripomeniem jeho fiasko s P. Majkom. Tvári sa, že si nič také nepamätá. Naivne sa snaží ujsť. Lenže to sa nedá zabudnúť. Pripomeniem to. Zrazu (!) si spomenie a okamžite to otáča na mňa, že prečo som sa neozval ja. „Bola to priama otázka šéfa TANAPu na šéfa JAMESu. Jeden na jedného. Čakal som, že takú šancu si nenecháš ujsť a vybavíš to. Preto sa neozval nikto z nás, ani Vlado (Linek) za vás horolezcov, ani nikto iný“. Očami uhýba. To som ale nevedel, aká PECKA je od neho ešte len na ceste (o tom neskôr).

Moje pocity som tu popísal v podstate ako veci plynuli aj preto, že sa priznám neviem, ako popísať prázdne, sebevražedné ticho v jednom slove.

Od Tanapákov odchádzame sklamaní, otrávení, zhnusení. Aj zo seba samých (to dúfam, že máme aspoň nejakú sebareflexiu, nie len výhovorky). Pri čaji sa snažíme posunúť debatu na tému „čo ďalej“ ale J.Zábojník a I.Koller to odmietnu s cit. “sme teraz duševne vyčerpaní“ a nechcú nič robiť. (Nechce sa mi veriť ako z týchto táranín môže byť niekto odrovnaný. S kým to tu sedíme? Počúvajte, Jamesáci a SVTS, nechcete si tieto padavky vziať späť a poslať nám tu niekoho „k svetu“ a aby sme sa za nich nemuseli hanbiť?)

Petíciu ako jediný možný krok v tejto situácií sme s V. Linekom prebrali hneď pri odchode zo stretnutia. M. Heinrich teraz to isté navrhuje pri stole. Obaja sa pridávame. Nevidíme inú cestu. I.Koller a J.Zábojník sú okamžite proti. Je to 3:2. Naša výhra je ale k ničomu, lebo predseda JAMESu aj tak slovo V. Lineka neberie do úvahy, akoby nemal váhu. Ale to nakoniec ani nás ostatných. Bez vysvetlenia - debata nula! Kde bola doteraz ich arogancia, povýšenosť a bezočivosť? Teraz začínajú znovu. Neuveriteľná trúfalosť! Bez hraníc. Práve si vyrobili osobnú devastáciu, potopili vlastné kluby, ukázali aké sú nuly a teraz nám idú dávať rozumy?! Problém je ich ješitnosť, prázdna pýcha a namyslenosť. Nikoho pritom nezaujímajú. Nikto ich vlastne ani nepozná. Radi si seknú do podriadených alebo kde sa im zdá, že im to prejde. Pripomínam, že sme sa dohodli na tlačovke na Kollerov návrh. Teraz to popiera. Nič nechce robiť. Vraj nič také nenavrhol. Pripomínam mu jeho email. Znovu popiera. Ostatní však súhlasia, že by sme mali dať verejnosti informáciu, ako to dopadlo a vysvetľujeme mu, že všetci na to čakajú. Niekto navrhne, že tlačovka by mala byť v TANAPe, nakoľko je to pre nás kľúčový priestor. I.Koller je zásadne proti, aby to bolo v Tatrách. My si stojíme za Vysokými Tatrami. I.Koller: „Tak keď v Tatrách, tak bezo mňa.“

Tak to bolo. Do bodky.

Za horolezcov môže teoreticky ísť na tlačovku V. Linek, ktorý aj tak robí celú prácu za JAMES. Ale to vlastne nesmie, lebo jeho šéf si vyhradil pre seba v médiách exkluzivitu. Takto bez zástupcu JAMESu tlačovka nebude. Ani žiadne informácie pre verejnosť.

Rozchádzame sa. Všetko sme zbabrali. Všetci. Som v tom rovnako. Až na pár viet som nič nepovedal. Ešte aj teraz, pri tomto písaní, ma to mrzí. Je to deň našej hanby! 

Tanapáci si môžu gratulovať. Ale nebola to ani tak ich výhra, prehrali sme si to sami. (Toto je zdanlivo nahrávka tým, čo vedia o všetkom všetko lepšie ako ostatní, ale nič neurobia a svoju neschopnosť v debatách pri pivo-káva-čaj zakrývajú otrepanými frázami ako „tak vidíš, nemá to zmysel, aj tak nič neurobíš a pod.“ Slabé. Človek buď sa snaží problém vyriešiť, alebo je sám časťou problému.)

Nie je to tak jednoznačné, ako sa zdá. Zo stretnutia vyplávajú na povrch najmä tri veci. Najprv je to arogantný prístup šéfa Tanapákov. Arogancia je však často len pretvárka, spôsob ako niečo skryť, utajiť. Tu je ten prípad – ochrancovia NEMAJÚ v rukách ŽIADNY  DÔVOD NA ZÁKAZY, čo sami dobre vedia a tak ich riaditeľ zvolil tento vyhýbavý manéver (aj s porušením zákona). Druhá záležitosť je tiež očividná - riaditeľ Správy TANAPu jasne ukázal, že tu nejde o normálnu opozíciu (kde dva názory nájdu spoločný priestor pre dohodu), ale o otvorené nepriateľstvo štátnej inštitúcie voči verejnosti. Je toto plánovaný a ozaj schválený prístup zo strany štátu ku svojim občanom? Takto sa má chovať riaditeľ správy najvýznamnejšej prírodnej a turistickej oblasti ku klubom s viac ako 100 ročnou tradíciou, kde majú ich členovia nemalý podiel na podpore vzniku, údržbe, čistote a ochrane tohto (ale nielen tohto) národného parku? Tretia vec, a to zásadného významu, pre verejnosť a pre kluby je, že stretnutie odhalilo predsedov ako absolútne neschopných ľudí. Táto až zúfalá neschopnosť sa už nedá ničím zakryť a tak s nimi (a tým pádom aj klubmi) môžu úradníci kývať, ako chcú. Ako však čakať od predsedov, že budú schopní jednať s oponentom, keď nie sú schopní viesť ani základnú komunikáciu medzi sebou?!          

Bitku sme prehrali, ale vojnu ešte nie. To ani zďaleka. Musíme zmeniť taktiku. Otočiť to! A presto! Inak nezískame vo Vysokých Tatrách ani meter. Ďalší krok vidíme v petícií. A nutnosti vymeniť šéfov za nových, schopných ľudí. Ako môžu riadiť kluby, keď nedokážu riadiť ani seba samých? Ich výmenu si však nevieme predstaviť.

Potom komunikácia zamrzne. Koordinátor medzi Dohodou a Tanapákmi je I. Koller, ale nerobí nič k čomu sa osobne zaviazal. Teraz už nikto s nikým nekomunikuje. Je ticho.

Zrazu sa objavia správy o stretnutí na web stránkach SVTS a KST. (viac TU).  Nechce sa mi veriť, čo čítam. Zo správ to vyzerá, akoby sme jednali vyrovnane až suverénne a dokonca dosiahli prijatie našich podmienok! „Zábojník sa zbláznil, stavia tu potemkinovské dediny!“ komentuje to šéf Jamesu. Nakoniec napíše podobnú správu aj on. Podľa nich sme majstri sveta, skoro hrdinovia! V skutočnosti ich zúfalá snaha zachrániť si tvár pred svojimi ľuďmi a verejnosťou vedie k ich ďalšiemu sebaničeniu. Celá verejnosť tuší, že ide len o falošnú stenu z dymu, za ktorou je ich neschopnosť, ješitnosť a zároveň servilnosť voči a vystrašenosť z Tanapákov. Proste ďalšia výhra Tanapákov. Bez námahy. O pár týždňov to predsedovia dostanú aj čierne na bielom od Správy TANAPu - všetko majú zamietnuté.

Neschopnosť priznať si chybu - prehru je istá cesta k väčším chybám a ďalším prehrám. Príkladom pre nás všetkých, ako otvorene a bez výhovoriek hovoria o svojich neúspechoch, sú ľudia ako M. Handzuš, M. Hossa, P. Demitra a ďalší. To nie je škola NHL, len rovný postoj k sebe a životu.


Odchádzame z Dohody (august 2013) ↑

Stačilo! Končíme. Dosť bolo prázdnej frajeriny! Boli sme spojivom a dynamom v Dohode, ale takto to ďalej nejde. Odmietame byť súčasťou nezmyslov a lží. S týmito predsedami nikdy nič nedosiahneme. (Rôzne klamstvá, ktoré sa odvtedy objavili na verejnosti, si vynútili nakoniec aj tento prehľad a objasnenie viacerých udalostí.) Píšem potom ešte krátku správu o stretnutí, aby ľudia vedeli ako to aspoň „nahrubo“ bolo. (viac TU). Náš odchod nepublikujeme, aby sme pre kluby zachovali aspoň zdanie jednoty. Ale Dohoda je minulosť. Títo ľudia rýchlo skončia.

Pozitívny názor ale zostal pokiaľ ide o kluby, ich členov a celkovo turistickú verejnosť. Tí prejavili záujem o zmeny vo Vysokých Tatrách a máme záujem s nimi ďalej spolupracovať.

Z nášho pohľadu je výsledok nasledovný: premrhali sme skvelú príležitosť, jednotu, a širokú podporu verejnosti.  Sklamali sme ich dôveru. V jasnej výhode nad Tanapákmi sme svoju pozíciu neposilnili, skôr oslabili.

Odpoveď na otázky typu: Ako budete teraz sami? Čo budete robiť?... je jasná. Dôvody odchodu sú zrejmé a falošný vzťah za každú cenu nemá zmysel - “Keď bude treba, budeme sami, a keď bude treba, tak nadlho” (W. Churchill). Neoľutovali sme to. Zakrátko uvidíme, že to bol správny krok.

Potom nastalo ticho. Nedostávame žiadne informácie. Urazili sa (v tom sú ozaj "doma"). Horšie je, že neinformujú nikoho, ani svojich členov, ani verejnosť. Dostávame početné otázky, ale nemôžeme odpovedať. Neskôr k nám ale informácie predsa preniknú. Rozhovory so Správou TANAPu skolabujú a stretnutie na ministerstve akoby ani nebolo. Teda znovu prehrali. Zo stretnutí nie je žiadny záver ani správa.


KST odchádza z Dohody (november 2013)

Ako najväčší klub končí KST spoluprácu v Dohode. Žiadna správa. Ostatní predsedovia sa tvária navonok, že pokračujú. Nič ale nerobia. Celé je to už nezmysel.

V ten istý mesiac príde aj celý balík prekvapivých správ o P. Perhalovi, predsedovi KST.


Otvorený list SVTS pre KST ↑

Zároveň sa objaví divný článok na stránke SVTS proti KST (viac TU). V jeho texte sa vedenie SVTS snaží ovplyvniť voľby predsedu v KST, teda voľby v cudzom klube. Obsah je namierený proti ostatnému vedeniu KST. SVTS pritom odišlo z KST za vyhrotenej situácie. Hlavný dôvod článku je, že sa J. Zábojník opiera o pochybné informácie a pomýlenú predstavu o svojom osobitom postavení. Podporuje výlučne P. Perhalu. Ten má ale na krku celý rad obvinení - zneužitie právomoci predsedu, klubových financií, podvody minulé aj nedávne, korupciu - rodinkárstvo, druhé zamestnanie pre seba samého v KST, atď. Nakoniec to aj sám priznáva. Navyše mu od KST údajne hrozí trestné stíhanie. Pre informáciu: predseda KST je čestná funkcia! K tomu sa pridávajú ešte osobné konflikty a organizačné problémy. Samotný P. Perhala nie je aktívny v Dohode (len ju ako predseda podpísal) a vyjadril sa cit. “ja s tým nemám nič spoločné... nezaoberám sa tým...“. Plnú moc odovzdal už dávno do rúk M. Heinricha. Tvrdiť, že J. Zábojník a P. Perhala tu niečo spolu robia nie je pravda. Navyše aj skutočný prínos samotného J. Zábojníka je otázny. Hoci prvé stretnutia s ním a jeho ľuďmi vyzerali pre nás sľubne, rýchlo sklamal a aj jeho prístup a návrhy pre VhT trasy priniesli značné vlny nesúhlasu. (To je názor znalcov, nie môj, to nechávam na odborníkov.) Nakoniec VhT trasy, čo je kľúčová aktivita SVTS, vypracovali ľudia z OINH, rovnako ako skialpinizmus. Časť pre VhT neskôr podrobne popísal aj s fotodokumentáciou M. Lackovič v KST. SVTS dodnes nemá z návrhu ani čiarku na svojej web stránke.

Článok spôsobil rozkol medzi klubmi v Dohode a tiež potvrdil podozrenie, že prezident SVTS nerozumie textu – ani hovorenému, ani písomnému. A už asi ani vlastnému.  Aký výsledok chcel(i) týmto dosiahnuť? Pomôcť P. Perhalovi? KST to naopak vidí ako hrubé zasahovanie do svojich vnútorných záležitosti a situácia sa takto zhorší nielen pre P. Perhalu, ale aj samotné SVTS. Ako, to ešte uvidíme. Prezident to opäť nepochopil.


Petícia vs. antipetícia (škandál) (marec 2014) ↑

V marci 2014 média oznamujú, že KST organizuje petíciu zameranú na zmeny v TANAPe. Zabezpečuje ju M. Heinrich. Je to logický a očakávaný krok, ktorý si vyžiadali stretnutia na Správe TANAPu a MŽP. Petíciu ale nemožno nikde nájsť. Neexistuje. Išlo len o mediálnu správu (viac TU). KST tu chce presadiť kompletný návrh zmien v TANAPe, ktorý mala v spoločnom zámere Dohoda. Okamžite - obratom sa objavuje ďalšia správa od I.Kollera – proti petícii (tzv. antipetícia, viac TU). Už na prvý pohľad je to zvláštna reakcia plná hnevu a osočovania namierená proti KST a petícií. Spomínate na plán pre spoločnú petíciu (v tomto texte časť: Prvé stretnutie)? Tam sa všetky kluby zaviazali k petícií, ak to nepôjde cez dohodu s Tanapákmi. A nešlo. Takže KST sa tu drží svojho sľubu. Ostatní predsedovia sa ale namiesto spolupráce na spoločnej veci postavili do opozície.

Antipetícia prinesie vlnu „nadšenia“: kluby a verejnosť zosypú na šéfa JAMESu a spol. lavínu nadávok (nepublikovateľné). Prekvapenie a rozhorčenie je zo zvrátenosti jej obsahu, lebo všetky kluby spája spoločný záujem, takže cit. „to akoby šli proti niekomu z vlastnej rodiny“. Podobná je aj reakcia z KST po celom Slovensku. Tu už nejde „len“ o to, že niekto púšťa ľuďom jed do ucha. Tu je to ozaj škandál! Okrem autora textu I.Kollera, ho podpíšu aj J. Zábojník a J. Hlatký.

(Mal som sa vraj k tomu aj verejne vyjadriť, takže aspoň k hlavným častiam.)

Najprv je nutné povedať, že I. Koller a J. Zábojník sa skrývajú za prácu a výsledky niekoho iného, tentoraz cykloklubu. Nie je pravda, že dosiahli za „posledných 20 rokov výrazné úspechy vo V. Tatrách. “Nič sme tam nikdy nedosiahli...“ je často opakovaná a aj písomne doložená informácia priamo od šéfa JAMESu. Prezident SVTS sa nikdy o nič ani len nepokúsil! Bolo by nelogické, aby pri „výrazných úspechoch“ vôbec potrebovali spoluprácu v nejakej Dohode. 

Ďalšia časť je plná bezduchých a prázdnych slov o niečom, čo neexistuje. Z textu: „...finálne dosiahnuť zmenu zákona... ...zásadná zmena vo filozofii... ...parciálne ciele... ...signatári sa zamerali... ...riešia problematiku... ...ďalšie výnimky... ...drvivú väčšinu výsledkov sprístupnenia hôr… atď.“ sú slovná bez obsahu. Drísty! Žvásty! Bláboly! „Korektné jednanie s partnermi“ je výsmech a urážka ľudí po tom, čo všetko s nimi nekorektne zažili (viď vyššie, priebeh spolupráce a výsledky). Samotný text antipetície je hrubo nekorektný nielen voči KST ale aj svojim ľuďom – preto aj tá reakcia zo strany členov klubov a verejnosti. Jedna biela lož.

Odchod a petícia. Odchod KST z Dohody podľa nich oslabuje pozície všetkých ostatných. To ale priamo popiera ich individuálnu „schopnosť dosiahnuť výrazné úspechy“. Plakať zrazu nad oslabením Dohody je nezmysel - žiadnu silu nikdy nemala. Tu niet z čoho brať. Rovnako petíciu nepotrebujú a navyše “ich aktivitám zásadne škodí“ lebo opäť „korektné jednanie“. Dištancovanie sa od „nátlakovej petičnej akcie“ je ďalší nezmysel. Čo iné, ak nie nátlak je aj jednota klubov, v ktorej je sila? Čitateľ sa tu ale nedozvie pravdu, že títo dvaja tu vlastne nerobia vôbec nič! Tento fakt petícia mimovoľne odkryje a vlastne aj nahradí túto ich nemohúcnosť. 

„Dym“ - informácie o organizátoroch, odchode z Dohody, petícií, ako aj jednaniach so štátnymi orgánmi, súkromníkmi, atď. je podsúvanie nepravdivých informácií a podraz voči KST. Zdrojom špekulácií o klube je sám jeho predseda P. Perhala, človek, ktorý má na krku vážne obvinenia práve od KST. Autora textu antipetície vôbec nenapadlo, či a ako je vôbec možné, aby napr. vystúpenie z Dohody a medializovaná petícia ušli pozornosti členov klubu, ktorých chce priamo osloviť. Text je spleť lží, útokov, prázdnej sebachvály a bezobsažných slov – proste SMETISKO. (Ďalej netreba pokračovať a tiež tu vynechávam celú slovnú kampaň proti KST a organizátorom.)

Všetci traja hneď zavesia tento text na svoje klubové web stránky. (Len kde boli, keď mali ukázať spoločný návrh zmien v TANAPe?) Predseda SHS JAMES text okamžite pošle médiam po celom Slovensku (viac TU). Jeho zámer ale nevyšiel – drvivá väčšina médií ho odmietne. A snaha o zastavenie petície je ďalší neúspech. Na mieste je tu aj otázka, či autor antipetície, I.Koller, skutočne reprezentuje členov SHS JAMES? Veď okrem samotného V. Lineka, ktorý bol osobne za petíciu, ju veľa Jamesákov podpíše.

Reakcia štátnych orgánov na petíciu KST len potvrdila správnosť tejto cesty. Pred názorom ľudí majú rešpekt, zatiaľ čo terajších predsedov neberú vôbec do úvahy. Navyše tu títo predsedovia aj zlikvidovali akúkoľvek šancu na spoluprácu na úrovni vedenia klubov. Kto by s nimi potom všetkom, čo tu spôsobili, chcel ešte spolupracovať?! A ukázali, že pre nich ich vlastní ľudia a verejnosť nič neznamenajú. Klamú s takou samozrejmosťou, že už ani nevedia rozoznať, čo je pravda a čo lož, podvod a podraz. Je koniec.

Takto si sami vystavili vysvedčenie a získali BIĽAG ľudí, ktorí podrazia druhého bez ohľadu na použité prostriedky. To majú na sebe už navždy. (biľag - vysvetlenie, viac TU).

Hnev je ale oprávnený na strane J. Hlatkého, ktorý sa systematicky a úspešne stará o otvorenie cyklotrás na Slovensku. Jeho návrh mu bol jednoducho ukradnutý. Prečo sa však nechal na tento pamflet nahovoriť, keď to mohol riešiť sám a elegantne?  Potreba byť s niekým spojený za každú cenu sa nevypláca, a tak získal rovnaký biľag. Škoda.

Čo si ale títo ľudia o sebe vôbec myslia? Oni sa vidia ako „osobnosti“, ktoré sú tu za inžinierov – doktorov – predsedov – šéfov - bossov (dokonca je tu aj prezident !) a pod.,  jedným slovom majú sa za „elitu“. V partii môjho otca sa vravelo “doktorov a inžinierov už máme dosť, len poriadneho človeka je kumšt stretnúť“.

A petícia? Organizátori podcenia prípravu a zároveň precenia vplyv a veľkosť KST. Ignorujú najväčšiu skupinu a to nezávislých turistov a ostatné horské aktivity, s členmi ktorých je potrebné počítať. Mnoho ľudí ju aj tak najprv podpíše, no nie sú spokojní s jej neúplným obsahom a organizáciou. Nakoniec svoje podpisy veľa z nich neodovzdá (aj v rámci KST). Petícia je neúspešná. Počet oficiálne vyzbieraných podpisov nezodpovedá ani zďaleka záujmu a pri dobrej organizácií by bol neporovnateľne vyšší. (Môžeme ale len hádať, koľko podpisov by sa asi "vyzbieralo" za antipetíciu okrem tých troch?)

Dozvuky škandálu cítiť aj dnes: Pár mesiacov po petícií KST prichádzajú nezávislé od seba dvaja ľudia (členovia klubov) s návrhom pre novú petíciu. Mali sme dve podmienky pre našu účasť: 1.Kvalitná príprava petície a 2.Bez I.Kollera a bez J.Zábojníka. To druhé je bez diskusie: nikto nechce s nimi spolupracovať. Členov SHS JAMES a SVTS chceli osloviť priamo, podobne ako ďalšie kluby. Hoci aj ich ďalšie návrhy vyzerali sľubne, nakoniec z toho nič nezrealizovali.

Ďalší prípad je z tohto roku (2015) - SHS JAMESu nepredĺžili povolenie (výnimku) na aktivity v Kvačianskej doline. Vedenie horolezcov okamžite našlo vinníka tohto zákazu v KST a M. Heinrichovi. Ani ich nenapadne sa spýtať, prečo ich predsedu a celý spolok horolezcov nikto neberie vážne a úradníci ich prefackajú, kedy sa im zachce. Opačná situácia je ale v neďalekej Žiarskej doline. Tam získali skialpinisti teraz znova výnimku a predĺžili im lyžiarsku sezónu o mesiac. Na žiadosť Telovýchovnej jednoty Smrečany – Žiar, teda žiadny SHS JAMES. Až do roku 2018!  (viac TU) 

A budúcnosť v kluboch? Bude už len lepšie (?), horšie byť nemôže. No to ešte uvidíme...

Je "odpískané" dalo by sa povedať, lebo najväčší prúser (doteraz) už máme za sebou.  Stačila tá posledná vec a je to jasné cit. "Netreba nám žiadnych vodcov alebo Tanapákov, stačí nám len jeden, ktorý to tu rozmláti a narobí nám všetkým také problémy, že sa človeku ani nesníva“. Ale prišli práve horskí vodcovia a ďalšie zaujímavé udalosti, takže ani ďalej netreba čakať, že tu niekto bude na vás púšťať "teplý vzduch". Treba veriť, že sa to nakoniec zlepší.

 

Predsedovia klubov "na koberci" u horských vodcov (apríl 2014) ↑

„Jedine ten neurobí chybu, kto nič nerobí." (Ale práveže urobí!) Tá prvá veta je známy výrok Theodore Roosevelta, jedného z najväčších prezidentov vôbec (energického, všestranne silného a plodného človeka, ale aj dobrodruha a občasného alpinistu), ktorý často poukazoval na nečinnosť ľudí a dôsledky tejto pasivity pre nich samých a okolie. Tá druhá je tiež od neho ale v skratke. (Podaktoré naše vychytrálky to prekrútili na:  ak nič nerobíš, tak nerobíš ani chyby a tak by si mal byť odmenený alebo povýšený. No, "pobavili" sme sa.) Toto, nečinnosť a jej dôsledky, je presne situácia nás všetkých ohľadom TANAPu a to, čo nasleduje, je len ďalšia udalosť, ktorá to dokresľuje. Predsedovia teraz ale nebudú strieľať do svojich na vlastnom dvore (antipetícia). Karta sa otočila – teraz niekto bude strieľať na nich. 

Na prvý pohľad to malo byť drobné školenie HZS pre vybraných členov klubov. Ale zvrtlo sa to. Stretnutie bolo dlho utajované, no nakoniec sa informácie dostali nielen na povrch, ale čiastočne aj do médií. Základ tvoria nasledujúce dokumenty: Prezenčná listina zo stretnutia (viac TU) a Zápisnica (viac TU).

Oba sú zaujímavé. Prezenčná listina ukazuje, kto tam bol pozvaný a mohol sa vyjadriť a aj kto  z toho ušiel (J. Zábojníka hneď „rozboleli zuby“ a poslal tam záskok). Vzhľadom na dlhodobo kritické hlasy na adresu vodcov aj riaditeľa HZS od viacerých pozvaných je škoda, že nevyužili aj túto príležitosť (výzvu?), vydiskutovať si veci na rovinu, keďže sa tu stretol výkvet šéfov na oboch stranách. Všetci ale vieme, že mnohí dokážu zvíťaziť len tam, kde niet súpera. Tu sa však objavil. Zápisnica ukazuje priebeh stretnutia a pozoruhodné je, že napr. vyjadrenia zástupcov klubov zhrnuli do jednej prázdnej vety. Názory bez akejkoľvek váhy. Táto ďalšia zahanbujúca záležitosť pre predsedov (a spol.) potom vyústila do prístupu: len-aby-sa-to-nikto-nedozvedel! A sme "doma".

Otázky legitimity celej veci nechajme bokom a uvediem tu len pár opakujúcich sa postrehov. Samotné stretnutie pravdepodobne ani nebolo nutné, stačilo použiť poštu (email). Plán bol však nastavený tak, že základ stretnutia bolo školenie, kde horský vodca poučoval šéfov klubov alpinizmu a ich inštruktorov o vysokohorskej turistike! Ľudia sa pýtajú, či tu nejde skôr o ukážku "kto je pánom v TANAPe"? Alebo urážku a výsmech? A kto je vlastne skutočným šéfom horských vodcov, keď robia všetko podľa riaditeľa HZS? Tiež sú tu otázky o tom, aký dopad má táto väzba na meno a dôveryhodnosť štátnom financovanej HZS v očiach verejnosti, keď je HZS zjavne pevne prepojená s podnikateľskou skupinou? (To nakoniec aj potvrdili, keď tohto roku (2015) vymenili R. Gálfyho na pozícií predsedu asociácie horských vodcov za I. Trgiňu, člena HZS, ktorého však riadi náčelník HZS. Je teda chybou prekpokladať keď sa najbližšie v TV objaví J. Janiga, že pozeráme de facto aj na šéfa horských vodcov?)


Predsedovia (jún 2014) ↑

"Čo vlastne teraz predsedovia robia?"  Toto (aj): 

Posledné verejné spoločné stretnutie šéfov klubov bolo pri voľbách predsedu KST. Kandidovali tu P.Perhala (doterajší predseda) a P.Dragúň (nový kandidát). V plánoch oboch bolo aj zlepšenie prístupu turistov v TANAPe, teda náš spoločný zámer. Voľby sú samozrejme výlučne vnútornou záležitosťou každého klubu a rovnako to platí aj v KST. Tu však došlo k neobvyklej situácií, keď si vyžiadali dvaja ľudia mimo klub, I. Koller a J. Zábojník, verejné prejavy kde chceli voľby ovplyvniť a takto pretlačiť za predsedu P. Perhalu. To sa ukázalo už aj predtým v otvorenom liste SVTS pre KST. S ohľadom na to, čo títo dvaja doslova napáchali voči KST ich požiadavka bola pochopiteľne prijatá s nevôľou a zaťatými zubami. Ale ako vraví cynik:Nečudujme sa, veď tu máme sviniarov, ktorí ničia druhým životy, rodiny, pripravia ich o deti, zdravie, majetok a ešte sa tým chvália! Nejaké podrazy, intrigy? To sú drobné", kde "žijeme v zemi, kde není stud, kde nic není hanba" (Max Kašparu)! 

Všeobecne treba oceniť každého, kto sa nezištne postaví za dobrú vec alebo človeka najmä keď stojí proti väčšine - veď kto by si už "pálil prsty“ pre druhých?! Tu išlo ale o niečo úplne iné a nakoniec je známe, že aj vzťahy medzi nimi a P. Perhalom nie sú zďaleka ideálne. Cez doterajší prístup „rozdeľuj a prehraj“ (I. Koller), kde nie je žiadna šanca na úspech, tu prišli dávať rozumy a dirigovať vedenie KST!

Nechajme ale hovoriť o priebehu tejto časti volieb človeka, ktorý sa ich priamo zúčastnil: „Prišli tam a vymohli si pred voľbami prejav. Každý hovoril asi päť minút. Oni nie sú normálni! Obaja podporili výlučne Perhalu. Podľa nich je jediný dobrý. Všetci ostatní vo vedení sú zlí. Pritom človek ako Perhala tu predsa nemá čo hľadať. Hoci prvý rok, ako predseda, urobil aj dobré veci a bolo aj potrebné, aby prišiel niekto nový, lebo veci neboli v poriadku. Potom to už bolo slabšie a teraz, s tým všetkým čo má na sebe, a sám to už aj priznal, nemôže byť takýto človek v žiadnom prípade predsedom klubu ako je KST! Či bude ten nový len na prechodné obdobie, to sa ukáže časom. K tým dvom, tak Zábojník nie je zaujímavý. Len si tu prišiel vybavovať s vedením staré veci a osobné účty. Ale Koller je podozrivý. Máme spoločné majetky (chaty) a ako si on teraz predstavuje spoluprácu, keď toto povie vedeniu, s ktorým bude musieť JAMES ďalej spolupracovať?! Viacerí máme podozrenie, že sú za tým nejaké financie, ktoré s Perhalom riešili poza náš chrbát. S Kollerom sa poznám dlhé roky, tak som s ním po tom chcel hovoriť, ale nikde som ho nenašiel. Spolu so Zábojníkom ušli preč. S nikým sa ani nerozlúčili. Voľby vyhral P. Dragúň s výrazným náskokom.“ (Podľa posledných správ sa podozrenie na I.Kollera zdá opodstatnené.)

Teda krátko: najprv „osobnosti“ úlisne podporujú vopred stratený prípad, ten prehrajú a potom zmiznú ako zlodeji. (Ale ich verzia, ako to bolo, je zaiste iná. Je na čitateľovi, komu bude veriť.)

Predsedovia takto pochovali akúkoľvek šancu ďalej spolupracovať. V tomto smere je nutné spojiť sa medzi klubmi na úrovni ich členov a verejnosti bez šéfov, čo už veľa ľudí pochopilo. 

Trochu sa tu zastavím. Keď sa už miešajú do cudzích volieb, tak je potrebné sa pozrieť osobitne na voľby v samotnom SHS JAMESe. Kto je šéf v iných klubov nechajme na ich členov.

Veľa klubov je v našej veci dôležitých a SHS JAMES je nepochybne jeden z kľúčových. Aj pokiaľ ide o meno vybudované za desaťročia cez mnohých jeho ľudí, ale aj vzhľadom na snahy jeho členov pri náprave súčasného stavu vo Vysokých Tatrách, čo považujú Jamesáci za centrálnu oblasť svojich záujmov (aj napriek novým trendom). Z tohto dôvodu je jeho predseda, bez ohľadu na to kto ním ako osoba je, dôležitý pri takejto spolupráci. Z rovnakého dôvodu sú dôležité aj voľby do tejto funkcie pre celú skupinu "turistov a spol." A tu je kľúčový problém práve v osobe I. Kollera, terajšieho predsedu SHS JAMES, lebo to, čo sme doteraz videli, je len časť jeho neschopnosti, zlyhaní a hanby na verejnosti. 

Čo sa teda deje v spolku zaujíma nielen nás v OINH ako členov JAMESu, ale podstatnejší je tu názor mnohých (väčšiny?) skúsených Jamesákov, ktorí ho charakterizujú ako konfliktného, arogantného, bigotného, sebastredného človeka, bez záujmu o spolok,..., ktorý sa priživuje na práci druhých a degraduje nielen pozíciu predsedu, ale aj samotný JAMES. Čo konkrétne robí nevedia povedať ani Jamesáci, ktorí ho poznajú viac ako 40 rokov! Rovnaký bol aj v Dohode, kde cez konflikty a pod. celú spoluprácu zlikvidoval. Zároveň má v spolku aj platenú funkciu sekretára, takže cit.„keď môže flákať jednu funkciu, prečo by neflákal rovno dve. Nikto ho nekontroluje a my... ho za to ešte aj platíme!“ (Podľa verejnej informácie je to 15 700,00 Eur, ročne, (viac TU, časť: Rozpočet SHS JAMES 2015). Tento postoj vychádza aj z jeho vyjadrenia, cit: „Na Dohodu aj celý JAMES by som sa najradšej vykašlal...“ Takto predseda SHS JAMES otvorene pľuje Jamesákom do tváre! Pritom predseda je tu čestná funkcia! Samotné voľby za predsedu (r. 2015, ostáva aj sekretár), podľa zdrojov blízkych vedeniu, boli divné: nikto nezhodnotil jeho prácu a doteraz neukázal ani žiaden plán do ďalšieho obdobia! Ale už vyhral, tak načo, však?! Údajne ho volilo len okolo 30 ľudí (v zastúpení viac ako 4000 členov celkovo, z toho 1096 organizovaných). Chcel som to vypustiť, ale radšej si sami pozrite na uvádzané dôvody jeho voľby: 1.vraj mu „kamaráti“ chcú takto zlepšiť príjem a neskôr dôchodok (Aspoň vieme kam aj idú peniaze od členov, chatárov, sponzorov.) 2. Vraj je legenda v horolezectve (Toto pobúrilo Jamesákov z viacerých dôvodov...  Neprináleží mi to hodnotiť a ani to nie je zaujímavé. Podstatné je, že to nemá žiaden súvis s voľbou šéfa JAMESu.) 3. Vraj nebol žiaden iný kandidát (Asi jediná pravda v tomto „dyme“. Len kto si ozaj myslí, že by sa situácia bez I.Kollera zhoršila? Ak áno, ako?).

Mnohí navrhujú za predsedu V. Lineka, ktorý je schopný človek a JAMES by určite pozdvihol. Iste by si spolok zaslúžil lepšie. Ale to je už len na samotných Jamesákoch, či si zvolia za šéfa slušného a schopného človeka, s ktorým bude dobrá spolupráca nielen JAMESe, ale aj s ostatnými klubmi.

Ale späť k predsedom. Tí sa pri snahe zmanipulovať voľby v KST stali hrobármi spolupráce medzi vedením klubov a výsledok bol len ten, že opäť potešili Tanapákov a ďalšie skupiny.

Galiba s predsedami vo veci zlepšenia podmienok v TANAPe ukázala, že cez "mier za každú cenu" vedie cesta len k úplnej kapitulácií, poníženiu a nakoniec aj potupe. Tu nejde o kompromis, tu ide o odovzdanie sa do rúk tých, s ktorými sa chce človek dohodnúť. Títo ľudia však nedokážu obhájiť absolútne nič – ani seba, ani zámer Dohody, ani záujem svojich klubov. Všade kde prišli (Správa TANAPu, ŠL TANAPu, MŽP, HZS, horskí vodcovia, ale aj inde a vidieť to aj v negatívnej odozve medzi členmi ich klubov) si vyslúžili len hanbu, ba výsmech. Každý ich tak prefackal, že sa z toho dodnes nevedia spamätať. A doteraz nepochopili ani to, že takto degradovali aj svoje kluby. 

Negatívny dôsledok ich zlyhania je tiež v tom, že takto ovplyvňujú aj dobrých a schopných ľudí so záujmom o zmeny v TANAPe. Ich neúspech, a aj ako to vysvetľujú, sa objavuje v diskusiách ako dôvod pre pasivitu, ba až rezignáciu ľudí cit. „však ani šéfovia nič nezmohli, tak sa s tým nedá pohnúť...a pod.“ (Treba tu pripomínať komu táto situácia najviac vyhovuje?) Predsedovia sa pritom tvária, že nenesú žiadnu zodpovenosť za svoje neúspechy a okamžite - obratom zvalili vinu na Tanapákov a horských vodcov. To sme tu počúvali celé roky, tak sa to na prvý pohľad môže tak zdať. Ale to sa ozaj len zdá! Presne s týmito pocitmi predsedovia kalkulujú a tiež počítajú s tým, že ľudia nevedia ako to naozaj je. Tak ich ešte občas ľudia – a to je tá absurdná, pomýlená situácia – ľutujú, že sa oni ako šéfovia snažili a „tí škaredí vodcovia a pod. im bránia zlepšiť v TANAPe situáciu“. Dychvyrážajúce je ako celú skutočnosť deformujú a ťahajú ľudí na ďalšie smetisko, v ktorom oni sami vyzerajú - aj keď dnes už asi len u malej skupiny ľudí – ako hrdinovia, ktorým bolo ublížené. Chýba tu základná zodpovednosť povedať ľuďom pravdu a jediné, čo tu sledujú sú ich osobné ciele, kde sa pred verejnosťou snažia z celého fiaska vyviniť a zachrániť svoju fasádu "osobnosti". A samozrejme - to nejde. Väčšina vie, alebo tuší, že tu len maskujú svoje zlyhanie cez výhovorky, prázdne gestá a pozérstvo.

Po týchto udalostiach už asi každý chápe, že od predsedov tu niet čo čakať. Zároveň ale tento neúspech nič neznamená, iba ak poznanie, kade cesta nevedie. Toto nás nemôže odradiť, len to treba vziať z inej strany a najmä s inými ľuďmi. Dôležité je aby sa spojili ľudia, členovia klubov a verejnosť. Tak sa dá veľa dokázať a súčasný stav reálne zmeniť.

Toľko otvorene na tému "čo robili-robia predsedovia pre slobodnejší prístup vo Vysokých Tatrách".  Nemožno to zamiesť pod koberec, lebo ide o dôležité a doteraz buď skryté alebo deformované informácie, pričom sa viacerí z vás vyjadrili, že tu ide aj o zistenie, že „kráľ je nahý“.

 

Záver nabudúce (odpovede na vaše reakcie). ↑

(Aktualizácia 3.2.2016)

 (Názory a reakcie môžete posielať na: nasehorysk@gmail.com)