Uplne suhlasim s iniciativou. V Tatrach som vyrastal a pravidelne sa tam vraciam. Velmi som sa cudoval ked mi moja mama povedala ze na Gerlach vysla ked mala 8 rokov! Chodnik sa teda stal narocny a nebezpecny umelo (odstranenim retazi). Mam take tusenie ze za tym nebola ochrana prirody a krajiny, ale skor zisk. Osobne by mi nevadilo zaplatit poplatok ako je tomu napriklad v Slovenskom Raji ak je primerany a opodstatneny.

Vítam túto iniciatívu, mám 64 rokov, pochodil som v Tatrách veľa, mám rád Tatry. Pred 30 rokmi sa dala v Tatrách vcelku bezproblémovo robiť vysokohorská turistika a postupné sprísňovanie pohybu a rušenie turistických chodníkov považujem za úplne zvrátené. Kyslé dažde a iné ekologické vplyvy z činnosti človeka sú oveľa škodlivejšie ako keď niekto vyjde na nejaký štít. Ako máme mať radi Tatry, keď nám v nich zakážu pohybovať sa, vidieť ich zblízka? Navrhujem, aby okrem štítov spomínaných v iniciatíve či v príspevkoch boli ešte sprístupnené nasledujúce štíty: Patria (z Drigantu), Kozia stráž a Popradský Ľadový z doliny Zlomísk, Mengusovský Volovec ˇod Žabích plies Jedna z najkrajších túr (krajinársky) bola túra hrebeňom Belianskych Tatier, asi priechodné riešenie by malo byť mierne obmedziť návštevnosť vyberaním poplatku. Zaujímavé by bolo aj sprístupnenie Javorinskej Širokej, Českej doliny. Zdá sa mi však pomýlené uzavrieť oblasť, zakázať vstup človeku - veď pre koho to chránime, ak tam nesmieme? Pre medvede, kvôli ktorým už uzatvárame chodníky v Západných Tatrách? Ako je možné, že súhlasíme s takými obmedzeniami, takou neslobodou?

V Tatrách máme snahu živiť sa poctivo turistickým ruchom. Poctivo, to znamená nevyvyšovať sa nad iných vymyslenou odbornosťou, oprávneniami a zákonne ustanovenými machináciami, čoho výsledkom je dnešný stav na slovenskej strane Tatier v porovnaní s Poľskom. Tam sa nehrajú na vymyslenú zimnú uzáveru, neškrtajú chodníky z dôvodu ochrany prírody, sú hrdí na svoju Orliu pereč. Majú aj plno návštevníkov a vidno, že im to žije. U nás v porovnaní s mapou značených chodníkov z r. 1950 (Popradské múzeum) je ich dnes sotva tretinová hustota. V poľských Tatrách je dnes hustota chodníkov na úrovni tej slovenskej pôvodnej. Chodník hrebeňom Belianskych Tatier (postavený pred vyše 100 rokmi - pre turistov) zavreli v r. 1978 vtedajší prisluhovači pod zámienkou ochrany prírody, účel bol ale uzavretý lovecký revír pre Účelové zariadenie ÚV KSČ v Javorine, strážili ho policajti. Snáď už prešlo niekoľko rokov od "Nežnej revolúcie" aby slušní turisti mohli navštevovať naše hory. Pred nedávnom uzavreli Ochrancovia aj Tomanovú dolinu pod zámienkou ochrany. Chodník Ľaliové sedlo - Závory je uzavretý už dávnejšie. Normálna túra je týmto stavom úplne znemožnená - cestou hore Tichou dolinou stretnete iba pár džípov so strážcami, turistov skoro žiadnych. Zatiaľ kraľujú v slovenských Tatrách nadľudia - ochrancovia a horskí vodcovia zákonom vyvýšení nad "obyčajných" turistov. Sprivatizovali si Gerlach, Baranie rohy, Ľadový štít, Belianske Tatry a ďalšie lokality, kde okrem vykonávania živnosti obťažujú turistov pod zámienkou ochrany prírody. Zmeňme to, sprístupnime Tatry aj turistom!

Nielen pešiaci chodia po Tatrách. K trasám by bolo dobré pridať aj tie vodné, najmä Belú od sútoku Tichého a Kôprového potoka, prípadne Kôprový potok.

Nástupné miesto je dobre prístupné z asfaltovej cesty vedúcej dolinou. Pešia vynáška, bez vjazdu vozidiel. Zásahy do biotopov prakticky žiadne.