Naša anketa
| Mali by sa podľa Vás Tatry otvoriť viac turistom? | ||
|
Vaše reakcie, názory a otázky (časť 2.)
Viackrát sa opakovali témy...
VEREJNOSŤ: Aj „klobúk dole“ pred vami, aj pocit, že ste asi z iného sveta, z inej planéty! Naozaj si myslíte, že môžete presvedčiť našich ľudí, aby sa aspoň pokúsili o niečo skutočne zabojovať?
(a)... Hoci sa nedosiahla zmena, predsa len ste odkryli chyby v návštevnom poriadku, nemohúcnosť a nezáujem klubov, a že celú vec treba vziať do vlastných rúk. Rovnako do TANAP-u treba zvoliť odborníkov a solídnych ľudí a odstrániť dnešné vedenie. ... Hádam ste nerátali na stretnutí s tým aparátnikom (P. Majko) s pozitívnym výsledkom? Ten, spolu s lesníkmi, poskytol údajne cez 200 výnimiek pre „podnikateľov“ a ich aktivity, ale nič pre verejnosť. Títo ľudia by mali byť trestne stíhaní a sedieť za dlhoročné porušenie zákona, zneužívanie svojho postavenia, napomáhanie k trestným činom v chránenej oblasti,... kde ochrana prírody je na prvom mieste,... Tiež nechápem, prečo sa nikto vážne nezaoberá devastačnými praktikami tanapákov - ani ochranári, ani dobrovoľníci, ani médiá.
(b) Spojenie a následný rozpad klubov v Dohode boli rozčarovaním a najmä, čo za „kvalita“ sú ich šéfovia.... O petícií som vedel málo a o „antipetícií“ vôbec nič. Antipetícia hovorí za všetko o jej autorovi a signatároch. Tiež o kluboch, ktorým nevadí táto komunikácia. Pán Koller, ako autor, sa potom nemôže hnevať, ak ho ľudia majú za nenormálneho. Zarazilo ma, kde vzal človek, ktorý má „stále spustu práce“, čas na takúto vec. Písanie obsiahlejšieho textu, kontakty so signatármi, diskusie, kontaktovanie médií, lanárenie novinárov, atď. ... to vyžaduje čas. Obsah textu je už na prvé čítanie podozrivý, nepôsobí dôveryhodne. Neuvádza tu nič konkrétne, čo autor, v TANAP-e dosiahol. Podľa horolezcov nič. Forma ukazuje, že to písal asi duševne nevyrovnaný človek. Text si protirečí a miestami vyznieva temer hystericky. Na jednej strane snaha rýchlo niekoho zničiť, na druhej očividná servilnosť a podlizovanie sa tanapákom. Uvedomuje si vôbec autor, čo robí?! Bez urážky, toto môže napísať ozaj len sociopat, blázon. Od toho solídne média prirodzene dajú ruky preč. Bulvár bažiaci po škandáloch každého druhu možno nie. Aký judášsky groš však priniesla táto perfídnosť pána Kollera samotnému JAMES-u?
(c) Tadiaľ cesta nevedie. Keď sa pozriem, či sme ako ľudia schopní zabojovať a zmeniť pomery, som v rozpakoch. Pozrime sa len na naše dejiny: ako Slováci sme národ poddaných. Často sa opakuje, že sme ako teľatá, ktoré idú rovno, ale pomýlené, aj na bitúnok. Potom je s nami zle, ale tak nám treba. A stále sa vyhovárame na minulosť, že sme boli tisíc rokov pod vládou Maďarov, potom Turkov, neskôr Čechov, Nemcov a Rusov. Skutočnosť je však taká, že časť národa vie rýchlo servilne kolaborovať, doslova s hocikým. Tá druhá, väčšia časť, sa rýchlo vzdá, presvedčená o svojej bezmocnosti. Kapitulujeme rýchlo a radi, a ešte sa tým aj chválime, že sa vlastne nič nestalo, a potom kalkulujeme, aká výhoda z toho pre nás bude. Teraz tiež čakáme, že nejaké „SA“ za nás zmení pomery v TANAP-e. Lebo všetko nám doteraz bolo dané, nadiktované, určené. Pritom za Maďarov boli najväčší drábi Slováci. Nie nedarmo nás volali „buta tót“. Po príchode Turkov platilo „poturčenec horší od Turka“. Neskôr tu boli Česi, ktorí pošliapali všetky vzájomné dohody a my opäť nič. Kde sme boli, aby sme bránili a presadili svoje práva? „Vybojoval“ nám ich potom Hitler. Opäť sme posluhovali, kalkulovali a pritom arizovali -konfiškovali cudzí majetok. Gestapo samotné opisuje udávanie na Slovensku, ako jedno z najvyšších v Európe. Pod komunistami a Rusmi nám situácia a strach nedovolili nič, a časť národa znovu kolaborovala a kradla,... Aj výsledkom našej terajšej samostatnosti je vláda, prezident a parlament – jeden skorumpovaný podvodník a zlodej za druhým. Tak to ide dole až na dediny. A opäť nikto nič. Ako chcete pohnúť s ľuďmi, o ktorých naši osvietenci a avantgarda písali v dielach ako “Dva dni v Chujave“, „Kocúrkovo“,... ako o ľuďoch cit. „bez skutkov, bojazliví, nevďační, falošní a bez života“? Stále platí „to Slovensko naše posiaľ dlho spalo“, a spí ďalej a tvrdo.
Znova čakáme, že niekto urobí zmeny za nás. Viem to veľmi dobre, lebo som jeden z tejto masy – zbabelý lenivec čakajúci na zázrak. Len s tým rozdielom, že už dnes pôjdem aj o polnoci podporiť dobrú vec. Iste, na to, čo robíte vy a ďalší aktivisti nemám, ale je mi jasné, že jeden bez podpory ďalších nič nedosiahne. Tanapákom vyhovuje naša pasivita, ktorej výsledkom je ich zdanlivá moc a sila. Tým, že ich necháme robiť, čo chcú, sme aj súčasťou tohto problému.. Máme veľké reči, ale nerobíme nič. Navzájom sa uisťujeme, že takto je to vlastne dobre, a akí sme inteligentní, „nad vecou“ a na úrovni. Obraz našej úbohosti je vidieť aj napr. v televíznom „Sedem sro“, kde sa aktéri sami smejú na svojich pripravených poznámkach a prikyvujú si, ako „im to dobre dali“.
Spomínate prípad hokejistov okolo Handzuša. Tu je náš prístup k problémom. Na termín volieb nového šéfa hokeja sľubovali prísť tisíce fanúšikov Handzuša a spol. na ich podporu z celej republiky. V deň volieb prišlo 8 ľudí! Osem! Ale v ten istý deň, hneď po voľbách, bolo na internete pod článkami o neúspešnom výsledku „handzušovcov“ viac ako 1500 komentárov. Hnev, zúrivosť, hlúposti a vulgarizmy na staronové vedenie hokeja. Samozrejme všetko anonymne, ako to je u nás, vystrašených zbabelcov, zvykom. Sotva to bude lepšie u ľudí aj pokiaľ ide o Tatry? Chápem, že potom, čo ste zažili, radšej chcete počkať. Len či sa objaví niekto ako „Naše hory 2“, aby to dotiahol do konca?
OI NAŠE HORY
(a) Ing. P. Majkovi, riaditeľovi Správy TANAP-u, sme písali priamo a žiadali jeho odvolanie.
K zmenám v TANAP-e sa vyjadril už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky cit. „Musíme sa jasne rozhodnúť, či chceme na tomto území národný park pre prírodu a ľudí, alebo ‚lunapark‘, ktorým sa Tatranský národný park stáva“.
(b) Súhlasíme a platí, čo sme napísali o predsedoch v článku „Na rovinu“.
(c) V histórií Slovákov sa iste nájde dosť slabých miest. Skôr vidíme druhú stranu a tiež pozitívny vývoj. Budujme na tom, v čom sme boli úspešní a kde sme dosiahli dobré výsledky. Veríme, že sa príde niekto, kto sa bude pokračovať a spolu vyhráme.
VEREJNOSŤ: Ochoty niečoho sa chytiť je u nás málo. Kto tu bude pokračovať? Všetci sa len krútia a vyhýbajú. Ak sa povie, že sa musí niečo s urobiť, tak hneď sa to hodí na druhého „veď tak to urob ty“. Alebo sa problémy zvalia na budúcnosť a hodia na mladých, aby nás spasili. Nikam to nevedie. Záujem mladých o čokoľvek je temer nulová. Nečudujme sa - sú to naše deti, tak čo od nich čakať?! To je čistý konzum, len „mať a užiť si“ a ešte smartfóny. Aj pracovne, v našej firme, je to s mladými rovnaké. Pomer kvalitných VŠ. neschopných až zbytočných je 1:10, či skôr 1:20. Nevidno tu žiadnu motiváciu. Zvykli si zo školy ako prácu obísť, odkopírovať a výhovorky majú na všetko. Ani minimálny záujem urobiť niečo pre dobro veci tu neexistuje. Ak sa aj niečoho chytili, dopadlo to zle. Či protesty Gorila, alebo proti korupčné akcie. Jeden mazec väčší ako druhý. Čo od nich čakať?
(Dodatok po protestoch na jar tohto roku (2018): Mal by som sa asi ospravedlniť – to je ešte aj teraz veľké prekvapenie. Nečakal som, že to vydrží, ale dotiahli to do úspešného konca a aspoň Ficom a... sú preč,... Ešte sme nevyhrali celkom, ale aj tak ukázali, čo dokážu a dokážeme spoločne, ak len nesedíme na zadku. Škoda, že sa nechali zastaviť Kiskom. Mohli sme byť už ďalej. Chvalabohu to medzi mladými stále žije a šanca na zmenu tu je. Dúfam, že podobne tak príde aj zmena pre vás, nás a Vysoké Tatry.)
OI NAŠE HORY
Iniciatíva môže prísť od rôznej vekovej skupiny. Zdá sa, že mladí majú v sebe väčší náboj a chuť na zmeny a niečo dať reálne dokopy. Na protestoch je však vidieť skôr ľudí stredného a staršieho veku. Ako sami hovoríte, každý je nespokojný a nahnevaný, mladí aj starší – spojme sa a dokážeme to!
VEREJNOSŤ: Urobili ste chybu. Otváral sa mi vo vrecku nožík pri čítaní („Prečo áno“ a „Na rovinu“ ) a sledovaní toho, ako sa celá spolupráca rozpadáva a rúti do pekla! Zažil som niečo podobné. Som už penzista a bývalý turista a horolezec, ale situáciu v Tatrách sledujem roky a poznám dosť ľudí, aby som si urobil zodpovedajúci obraz . Píšete tak, ako to je, a robíte to, čo sme už dávno mali robiť my.
Podobnosť mojej skúsenosti je z r. 1989 a dva-tri roky potom, kedy som bol aj v miestnom parlamente. Podobne, s ľuďmi, ktorí hovorili, že chcú zmeny a tvoriť novú spoločnosť. Z úvodu to aj šlo, keď sme spoločne argumentovali proti špekulantom a komunistom, ktorí zrazu prezliekli kabáty, začali chodiť do kostola a mali huby plné dristov o demokracii a slobode. Nemali šancu, kým sme boli jednotní a ochotní ísť do konfliktov s nimi. Spočiatku sme hasili ich špekulácie hneď. Tým išlo len o privatizáciu. Mali sme vydržať. Postupne sa ale naši začali vyhýbať sporom a vytrácali sa. Ostali sme neraz len dvaja, či jeden. Presne na toto boľševici striehli. Vlastní otočili a ešte sa proti nám aj postavili. Chceli niečo trhnúť pre seba v privatizácií na opačnej strane. Bolo to na šľak trafenie! Komunisti sa potom dostali k moci a ostatné už poznáme.
Chybou bolo, že ste od začiatku netrvali na plnení dohodnutých vecí. Nevyzeráte, že by ste si nechali skákať po hlave. Žiadny šéf by nemal s vami ostatnými manipulovať. Nakoniec ste pochopiteľne odišli. A nejaký pošuk to potom celé zrušil. Tá Dohoda vyvolala vo mne rozpaky. Ťahať spoločne za jeden povraz je síce najlepšia politika, ale keď som videl Kollera a Perhalu, aj v iných veciach, tak si vravím, že to bude sakra práce. Chápem postavenie turistov (KST), ale prečo dať také silné slovo horolezcom a nejakému Kollerovi? Lezcov poznám dosť a môžem povedať, že len zriedka medzi stretneš nimi rozumného človeka. Výnimočne sa nájdu ako Zolo Demján, triezvi a rozumní ľudia, kde on sám je úplná lezecká špička.
Často ide o problémových ľudí. Množstvo nešťastí aj tragédií sa stane hlavne kvôli ich hlúposti, nie z vonkajších dôvodov, ako sú lavíny a pod. V základe im chýba najmä zmysel pre spoluprácu. Niečo ako „priateľstvo na lane“ sú báchorky. Lezecké partie sa rozpadnú a neraz si nevedia prísť ani na meno. Možno je to tým, že nikdy neboli dlhšie v žiadnej partii či už vo futbale alebo hokeji, alebo inde. Prevláda u nich egoizmus a tvrdohlavosť. Preto sa drobili aj horolezecké kluby a dnes tam mladí ani nejdú. Pre nafúkanosť a chválenkárstvo sme niektorých prezývali „mesnerovci“. Môžem hovoriť aj o pozitívnom účinku prehnanej konzumácie alkoholu – párkrát sme „mesnereovca“ tak opili potom, čo povedal, kde plánuje ísť, že druhý deň skončil na chate s mokrou handrou na hlave. Môžbyť sme mu aj zachránili život. Zadubenosť a hlúposť sú na dennom poriadku a potom sú v štatistikách. Dnes je to ešte horšie, lebo cez facebook vidí mlaďas nejaké vážne lezenie expertov, a chce to „dať“ . Môže byť aj dobre vyzbrojení, ale nevie zhodnotiť ani situáciu ani seba. Ďalej to už poznáme.
Tušil som, že to v Dohode nebude s nimi ľahké. Ani ma ale nenapadlo, že horolezci spravia taký podraz (antipetícia). Koller otočil rovnako, ako kriváci u nás. Skostnatelý, ješitný senila zistil, že svet sa točí aj bez neho. Môže si gratulovať. Ako som povedal, škoda, že ste neurobili poriadok hneď z úvodu. Bez vás by nič neurobili. Možno by si uvedomili aj ostatní, že tu musia solídne spolupracovať. Možno by sa situácia zmenila a možno by ste sa zbavili aj toho blázna. Možno by ste aj niečo vyhrali.
OI Naše hory
Možno.