Naša anketa
| Mali by sa podľa Vás Tatry otvoriť viac turistom? | ||
|
Názor horských vodcov
Zapojte sa do diskusie. Nechajte na seba kontakt.
Posledný deň: 0, posledný týždeň: 0, celkovo: 145 prístupov z 123 unikátnych IP adries.
Vodcovská služba vo Vysokých Tatrách sa rozvíjala v tom istom období ako aj v ostatných horských oblastiach západnej Európy. Napríklad Spolok horských vodcov vo Vysokých Tatrách bol založený v r. 1874, pre porovnanie s alpskými krajinami napríklad v kolíske alpinizmu, v Chamonix pod Mont Blancom, boli dané základy Spoločnosti horských vodcov v r.1823. V ostatných častiach Álp sa začali formovať vodcovské spolky okolo r.1870.
Tak isto ako v Alpách, aj vo Vysokých Tatrách boli počiatky horolezectva späté so službami horských vodcov. Ešte pred druhou svetovou vojnou boli medzi najaktívnejšími tatranskými horolezcami - horskí vodcovia.
V súčasnosti tu pôsobí náš Spolok horských vodcov vo Vysokých Tatrách, ktorý si ctí tradíciu svojich predchodcov, ale ponúka už svoje služby v modernom duchu pod záštitou Národnej asociácie horských vodcov Slovenskej republiky, ktorá zastupuje slovenských vodcov v medzinárodnej organizácii UIAGM – IVBV a od r.1996 je jej členom. V súčasnosti zastrešuje Spolok horských vodcov 23 členov.
PaedDr. Róbert Gálfy, predseda Spolku horských vodcov Vysoké tatry
S predsedom Spolku horských vodcov Vysoké Tatry sme sa zhovárali 15.9.2012. Príspevok je autorizovaný.
Ako vidíte momentálnu legislatívnu situáciu v Tatrách?
Môj názor je, že najskôr treba ujasniť situáciu, ktorá tu je. Lebo – prakticky – v Tatrách sú dvaja správcovia: Štátne lesy TANAP-u a Správa TANAP-u. Chcelo by to, aby sme sedeli s jedným správcom územia. A ten jeden správca územia by potom urobil jeden návštevný poriadok a povedal by, bude to tak a tak. Pokiaľ to tak nebude, tak mám za to, že obidva rezorty majú svoje – iné prioritné problémy a vyzerá to tak, že nikomu sa do návštevného poriadku nechce... A keď dôjde k tomu, že sa bude tvoriť nový návštevný poriadok , budem sa snažiť o to, aby tam boli zahrnutí aj horskí vodcovia.
Či už bude návštevný poriadok otvorený na niektoré vrcholy, alebo nebude. Problém bol v tom, že v pripravovanom návštevnom poriadku sa horskí vodcovia nespomínali . To som nepokladal za správne, pretože samotná podstata remesla horského vodcu spočíva v tom, že sa slobodne pohybuje v teréne a jeho úlohou je voľba najideálnejšej trasy na zvolený vrchol. Najideálnejšej rozumej – bezpečnej, život klienta neohrozujúcej trasy...
No a v pripravovanom návštevnom poriadku , ktorý sa tvoril pred dvoma rokmi sme neboli spomenutí... Kompetentní ma ubezpečovali, že, veď o nás vedia a nie je nutné, aby sme v návštevnom poriadku boli . Nesúhlasil som, pretože v dnešnej dobe je bežné, že sa zmení celá zostava zamestnancov – príde niekto nový a spýta sa - čo vy tu robíte v tomto území? Zo stanov našej asociácie vyplýva, že mojou povinnosťou je hájiť a chrániť záujmy horských vodcov – a o to som sa snažil...
Môj názor je – ja sa nechcem dotknúť nikoho – ale ešte raz to chcem zdôrazniť – tu na tomto území musí byť len jeden správca ... inač sa nič nevyrieši.
Pre vás ako horských vodcov je ktorá najväčšia prekážka v súčasne platnom návštevnom poriadku?
V súčasnosti platný návštevný poriadok platí od roku 1999 a je potrebné v ňom viac bodov upraviť, prispôsobiť a zmeniť.
Vyvíjate medzinárodné aktivity, ktoré z vašej organizácie robia špičkovú a inštitucionalizovanú profesijnú skupinu, zaradenú do medzinárodných štruktúr.
Áno, od roku 1996 sme členmi medzinárodnej asociácie horských vodcov IFMGA. IFMGA má množstvo komisii a jedna z nich - Technická Komisia, prísne dohliada na výcvik a vzdelanie horských vodcov. Zriadenie Národnej Asociácie Horských vodcov je zakotvene v zákone 544/2002 o Horskej záchrannej službe. Máme svoje akreditačne stredisko a inštruktorov, ktorí v súlade s platformou IFMGA realizujú výcvik horských vodcov – ktorý je identický s výcvikom napríklad vo Francúzsku, USA, či v Japonsku. Každé dva roky máme povinné preškolenie, kde si každý vodca musí obnoviť „odbornú spôsobilosť“ (to nám napríklad tiež vyplýva zo zákona). Čiže dnes to nie je o odznaku na hrudi, ale o vysokej profesionalite a odbornosti.
Sú aj iné profesijné skupiny, ktoré sa venujú tejto oblasti. Ako spolupracujete?
Snažíme sa spolupracovať napríklad s Jamesom, konkrétne s predstaviteľmi metodickej komisie, kde sme riešili tzv. čiernych vodcov – jedincov, ktorí zneužívajú preukaz cvičiteľa Jamesu na vodcovskú činnosť. V súčasnosti sme v kontakte s budúcimi členmi UIMLA (sprievodcovia), kde si už teraz definujeme oblasti pôsobnosti. To všetko v súlade s pokynmi od IFMGA, ktorej veľmi záleží na tom, aby sme mali zo všetkými príbuznými organizáciami dobré vzťahy.
A čo sprievodcovia a inštruktori?
Mali sme v Prahe valnú hromadu medzinárodnej asociácie, kde boli horskí vodcovia z celého sveta a prizvali tam i sekretára medzinárodnej asociácie horských sprievodcov (UIMLA). Zhodli sme sa na tom, že členovia obidvoch organizácií pôsobia v horách a musíme nájsť spoločnú reč.
Sprievodcovia totiž nemajú také horolezecké skúsenosti ako horskí vodcovia. Práve tam sa všetci zhodli v tom, že sprievodcovia by mali vodiť všade tam, kde na svoj postup nepotrebujú lano a neohrozia život sprevádzaných osôb. Toto myslím prešlo.
Ako to fungovalo kedysi?
Za totality fungovali horskí vodcovia pod horskou službou. Ale fungovala aj sprievodcovská činnosť, ktorú väčšinou robili starší vodcovia, ktorí už do vyšších polôh hôr nechodili. Sprevádzali po chodníkoch, po dolinách, vysvetľovali históriu a miestopis. Po revolúcii tato činnosť akoby zmizla...
Nastala doba, že sa zdá, že v rámci ponuky služieb nájdu svoje miesto aj sprievodcovia. UIMLA je momentálne veľmi aktívna vo Francúzsku, Taliansku, Holandsku, Poľsku a aj v Čechách.
Každý štát, ktorý si chce založiť národnú asociáciu, musí mať určitú úroveň vedomostí a odborných znalostí. Na Slovensku sú tiež snahy o založenie národnej asociácie so zaradením do UIMLA.
Vieme už , že niekoľko našich sprievodcov je členom Poľskej organizácie UIMLA.
Rôznymi opatreniami sa čím ďalej, tým viac, akoby zužoval priestor pre turistov. Ako si to vysvetľujete?
To je logické, pretože tá masovosť stále stúpa a turistov je čoraz viac. A ja sa vždy pýtam, čo je lepšie? Organizovaný pohyb v prírode, ktorá je chránená, alebo otvoriť to? A som presvedčený, že takých zodpovedných, ako ste vy, je strašne málo. Stále hovorím, že je lepší regulovaný pohyb, alebo pohyb s niekým, kto vie, ako sa tam má pohybovať ako otvoriť to a dať ruky od toho preč. Napokon to množstvo úrazov za posledný rok – a konkrétne na Gerlachu moje slová len potvrdzuje.
Ako to vidíte s otvorením nových trás?
Poviem vám to úprimne. V podstate my týmto veciam nemáme prečo venovať pozornosť. To sú aktivity z iného súdka. Horskí vodcovia tu vždy boli (už od roku 1873) a naďalej budú. Či budú otvorené všetky vrcholy, alebo nie... Vodcovia sú tu na to, aby bezpečne sprevádzali ľudí na vysnívane vrcholy a späť. A my sa orientujeme týmto smerom. Musím sa vždy za asociáciu snažiť, aby mali chlapci vytvorené čo najlepšie podmienky. Snaha o otvorenie nových trás ide mimo nás.
Ľudia si často sťažujú, že majú pocit, ako by ich horskí vodcovia vyháňali z Tatier...
Ak je niekedy niekde nervozita, tak som presvedčený, že len z dôvodu zaručenia bezpečnosti klienta. Všimol som si to konkrétne na Gerlachu – občas je ten tlak na psychiku enormný. Predstavte si, že vediete ľudí, za ktorých životy ste zodpovedný a naraz vidíte, že nad vašimi hlavami sa motá niekto, kto to jednoznačne nezvláda a ešte vás ohrozuje tým, že na vás púšťa kamene.
Občas sa nájde niekto, kto tam pokrikuje, ale príčinou je práve to, čo som už uviedol. Bezpečnosť.
Ja som nikdy nikoho z nikadiaľ nevrátil, na to nemám oprávnenie. Viete, aj medzi nami sú korektní ľudia a sú ľudia, ktorí to berú trocha inak. Ale to je všade. Všade sú tí, čo vedia, čo majú robiť a tí, čo si prisvoja právomoci, ktoré im nepatria. Riešime to, ale s niektorými je to ťažko.
Prečo sú horskí vodcovia nervózni z turistov, ktorí nevyužívajú ich služby?
Nesúhlasím s názorom, že sú nervózni z toho, že nevyužívajú ich služby.
Nemyslím, že by sa báli o svoju živnosť, remeslo. Kvalitný vodca ma stále svoju klientelu. Nervozita je len a len z ohrozenia bezpečnosti... My vieme, čo jeden od druhého môže očakávať, čo v ktorých situáciách každý z nás urobí. Sme školení jednotnou metodikou, máme svoje pravidlá a zásady.
Ak sa v teréne objavia ľudia, ktorí tam robia zmätky, nepoznajú výstupovú trasu, nevedia narábať s lanom, vzniká problém...
A hlavne - ak sa niekto motá niekde tam, kde by nemal byť a pohyb v teréne nezvláda tak ohrozuje nielen seba, ale hlavne tých, ktorí tam niekoho sprevádzajú.