Naša anketa
| Mali by sa podľa Vás Tatry otvoriť viac turistom? | ||
|
Názor horskej služby
Zapojte sa do diskusie. Nechajte na seba kontakt.
Posledný deň: 0, posledný týždeň: 0, celkovo: 106 prístupov z 96 unikátnych IP adries.
Horská záchranná služba (HZS) je štátna rozpočtová organizácia, ktorú riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Sídlom HZS sú Vysoké Tatry. HZS vykonáva činnosť v horských oblastiach vrátane jaskýň a priepastí, ktoré vymedzuje zákon. V horských oblastiach organizuje a vykonáva záchrannú činnosť, transport a neodkladnú dopravu pri záchrane osôb najmä v súčinnosti s leteckou záchrannou zdravotnou službou. Poskytuje informácie súvisiace s bezpečnosťou osôb, umiestňuje a udržiava výstražné, informačné a iné zariadenia na nebezpečných úsekoch trás, súvisiace s bezpečnosťou osôb, vykonáva opatrenia súvisiace s lavínovým nebezpečenstvom, podieľa sa na pátraní po nezvestných osobách, konzultuje bezpečnostné opatrenia pri športových a iných podujatiach na požiadanie organizátorov, vyjadruje sa k vyznačovaniu trás a k ich označovaniu. Spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, ktoré pôsobia v oblasti horskej záchrany, a zastupuje Slovenskú republiku v týchto medzinárodných organizáciách.
pplk. Ing. Jozef Janiga, riaditeľ Horskej záchrannej služby
FOTO: SITA
S riaditeľom Záchrannej horskej služby sme sa zhovárali 14.9.2012. Príspevok je autorizovaný.
Ako vidíte možnosť rozšírenia turistických chodníkov z hľadiska bezpečnosti?
Ak si to vezmem štatistiky, tak najväčší problém v horách, čo sa týka pohybu mimo turistických chodníkov, je s ľuďmi, ktorí nie sú horolezci a pohybujú sa v horolezeckom teréne. Človek, ktorý bol niekedy horolezcom a vie, čo to obnáša a vie, že už na to nemá, tak do toho terénu nejde. Na druhej strane človek, ktorý nikdy nebol horolezcom – bol iba turistom – a chce skúsiť horolezecký terén, ale nemá potrebné skúsenosti sa dostane do problémov.
Z môjho pohľadu – máme to i v pokynoch pre návštevníkov – bol som vždy zástanca toho, že turisti by mali chodiť v turistických terénoch (sú to chodecké terény, ktoré sú prístupné, kde nemôže hroziť nejaký extrémne dlhý pád) a ich pohyb by nemal byť závislý na horolezeckých technikách a pomôckach. Naopak: horolezci, to sú tí, ktorí by mohli využívať z hľadiska bezpečnosti podľa mňa celý priestor. Samozrejme, musí spĺňať všetky náležitosti: vie sa pohybovať v teréne, má všetky istiace potreby, má potrebnú výstroj, výzbroj, má prilbu na chránenie hlavy atď.
A to súvisí i s vodcami. Mali sme toho roku úrazy, kedy boli ľudia sólo v teréne, čiže sami zodpovedali za svoje zdravie, čo by som ešte dokázal chápať, ale nechápem, keď si niekto vezme ako nehorolezec ďalších ľudí na lano, s ktorým nevie robiť a potom spôsobí niekomu inému úraz. Tam je potom zodpovednosť voči tretej osobe, čo sú veľmi háklivé veci. Lebo to je tretia skupina ľudí – turisti v horolezeckom teréne, a na to je ten vodca. Široká verejnosť, ktorá príde možno dva krát do roka do hôr, tie nuansy, jemné odlišnosti v jednotlivých typoch pohybu nevníma citeľne, a preskakuje z jednej problematiky do druhej a tam potom vzniká ten kameň úrazu.
Sú medzi vami horskí vodcovia?
V horskej službe máme 106 členov, tu vo Vysokých Tatrách je ich 23 a tuším ôsmi sú i horskými vodcami.
Vyvíjali ste aktivity, ktoré by smerovali k zatraktívneniu Tatier?
Svojho času sme robili aktivity na zatraktívnenie Tatier. Navrhovali sme, prostredníctvom záujmových združení ale aj priamo, via ferraty pre turistickú verejnosť, mali sme vytipovaných šesť ferát, ktoré by sa dali perfektne istiť a vedeli by sme sa o ne starať. Boli to miesta mimo hrebeňov, kde je krásna expozícia a nezasahovali by veľmi do chráneného územia. Snažili sme sa ich presadiť u ochrany krajiny a prírody, so snahou, aby bol pohyb turistov mimo chodníka čo najmenší, no neprebojovali sme to – ostalo to stáť na príslušných orgánoch.
Ako druhú vec sme sa snažili i v minulosti o otvorenie nových trás, pretože sám to poznám: človek sa vracia rád na jedno miesto, ale keď ste obmedzený len na jeden druh chodníka alebo point, tak po desiatom raze si poviem, chcel by som niečo nové. Čiže i ľuďom tu asi niečo nové chýba a sú tu podľa mňa trasy, ktoré by sa dali veľmi elegantne otvoriť, a nemuseli by mať z hľadiska bezpečnosti a zdravia dopady na úrazovosť v horách.
Na ktoré myslíte?
Sú tu kopce, ktoré boli v minulosti pripravené, ale neboli nikdy otvorené, napríklad Baranie rohy. Veď ešte môj otec robil reťaze a kramle zo Zmrzlej doliny. Takisto bola robená predpríprava zo strany Malej studenej doliny, kde už aj reťaze boli, a potom sa správcovia územia rozhodli a dávalo sa to celé dole. Tam bola trasa urobená až na vrchol Baraních rohov. Môžem ďalej hovoriť o Svišťovom štíte, kde síce mali ochranári výhrady práve kvôli svišťom, ale trasy boli navrhnuté tam, kde svišťov niet a kde nie je náročné zabrániť turistom, aby nevybočovali do terénu. Je tu ďalej Mengusovksé sedlo a Východný Mengusovský štít, ktoré by sa dali otvoriť a môžeme hovoriť o viacerých. Ak niekto urobí napríklad trasu na Štrbský štít, tak je tam jedno miesto, ktoré má asi 4 metre, kde sa dá spadnúť, a inak tam nie je žiaden problém.
Z môjho pohľadu by sa dali nájsť priestory, kde by turisti mohli pokojne chodiť a nemalo by to dopad na úrazovosť.
A iné kopce?
To, čo všetci ľudia chcú a časť ľudí aj nechce, je „nešťastný“ Gerlach – ja to poviem – lebo treba ho ako problematiku otvoriť. Povedal som to i riaditeľovi Správy TANAPu, že ak sa to otvorí, bude to vec ochrany prírody, ale Horská záchranná služba bude musieť postaviť pod Kotlovým štítom plechovú búdu a budem tam mať dvoch ľudí, ktorí po večeroch budú dávať turistov dole.
Ja sa nebojím, že by to ľudia nezvládli. Skôr sa bojím, keď dôjde k zhoršeniu počasia a ľudia tam začnú blúdiť, zostup do Batizovskej doliny je orientačne veľmi komplikovaný. Momentálne je bez reťazí a kramle sú v katastrofálnom stave. A ak zo strany ochrany prírody bude požiadavka, aby sa nechodilo hromadne do Batizovskej doliny, tak si neviem predstaviť, ako by sa dala urobiť obojsmerka vo Velickej próbe.
Bola ešte jedna možnosť, o ktorej sa hovorilo: spraviť na Gerlach klasickú ferratu, výstup – zostup, a tým pádom by sa eliminoval prístup nedisciplinovanej verejnosti.
Ja sa za klasický chodník nebudem nikdy v živote prihovárať, lebo je to fakt nebezpečné, a to nie len kvôli tým trom miestam vo Velickej próbe, ktoré sú technický náročné, kde človek môže spadnúť. Tie sa dajú zabezpečiť. Väčší problém sú padajúce kamene a zablúdenie, lebo keď sa prejde cez štrbinu pod Kotlovým štítom a vojde sa do Batizovskej doliny, sú tam miesta, kde ľahko zablúdite a môžete spadnúť. Za najschodnejšie a kompromisné riešenie považujem určite ferratu.
Kto sa stará o chodníky?
Je to problematika Štátnych lesov TANAP-u, lebo na ich území je kopec. Chodník smerom pod Velickú próbu, čo je najľahší výstup, je možné opraviť – to je v poriadku. Problém je, čo s dolným prahom, kto tam dá nové reťaze a celé to urobí a hlavne kto sa o to bude starať. Niekedy sme mali (čo sa týka bezpečnostných prvkov a kotviacich zariadení) záujem to urobiť, ale štátne lesy TANAP-u sa ohradili, že to je ich majetok o ktorý sa chcú a budú starať.
Ako by ste z hľadiska bezpečnosti porovnali Alpy a Tatry?
Ak porovnávame Alpy a Tatry, sú tam dva fenomény, ktoré treba povedať: dĺžka nástupu na túry a disciplína turistov. U nás sa človek v relatívne krátkom čase dostane do relatívne nebezpečného terénu, pričom v Alpách to tak nie je, hlavne s ohľadom na zlé počasie. U nás sa človek dostane kdekoľvek aj za zlého počasia. A potom 40 rokov totality, ktorá tu bola a učila ľudí mať iba hlavu dole a počúvať, spôsobili, že prebratie sa k zodpovednosti voči sebe alebo svojim blízkym je u nás na omnoho nižšej úrovni ako v Alpách.
Myslíte si, že sú právne predpisy pre turistov dostatočne prehľadné a zrozumiteľné?
Mám tu napríklad pripravovanú publikáciu ako Turistika na horách. Tam bude všetko. Máme to rozpracované. Chápem na čo narážate a na jednej strane s vami súhlasím. Môžeme sa baviť o tom, ako dostať tieto informácie viac medzi verejnosť, súhlasím. Ľudia musia mať informáciu, že sú aj iné predpisy, ako tie, čo sa týkajú ochrany krajiny a prírody, teda mimo návštevného poriadku.
Aký máte názor na návštevný poriadok?
Vznikol v roku 1999, teda ešte pred tým, ako vstúpil do platnosti zákon 544/2002 Z.z. o Horskej službe a 543/2002 Z.z. o ochrane prírody. V minulosti riešil návštevný poriadok ochranu prírody a určitým spôsobom aj ochranu zdravia. Ale keď prišla do platnosti nová legislatíva, tak sa návštevný poriadok dostal pomaly do rozporu s týmito zákonmi. Treba ho prerobiť a možno by bolo vhodné do neho napísať, že veci ohľadom zdravia návštevníkov riešia samostatne pokyny Horskej záchrannej služby.